Ako som bola modernou ženou

Autor: Martina Stašáková | 6.6.2011 o 12:42 | (upravené 6.6.2011 o 13:08) Karma článku: 8,76 | Prečítané:  2049x

Ako človek kráča dejinami a svojím vlastnými životom, veru stretne sa s hocičím. Svet, teda aspoň v dnešnej dobe a mojimi očami, ponúka mnoho vymožeností. Ako si uľahčiť život, ako ho skrášliť. A skrášliť aj seba. Veď keď vidíte nejakú milú peknú osobu a nebodaj vás niekto v ten istý deň aj pochváli tak s pokojným bruškom môžete zaspávať vo svojom pelechu.

Priznám sa, nie som nejaká módna ikona. A ani nechcem. No aby som nevyzerala ako Dora z dediny niekde Pánu Bohu za chrbtom, rozhodla som sa vzdelať. No ešte že máme niekoho, kto píše články o móde aj na internete. Tak som sa vzdelala. A bolo toho veru na vzdelávanie požehnane. Takto nacucaná informáciami z "overených zdrojov" vyrazila som do ulíc na nákup, že reku nebudem zaostávať za iným. A čo som ja horšia? Tak si kráčam mestom, v hlave plány, čo ako kde skombinovať, kde čo kúpiť, odkiaľ sa inšpirovať. Budem ja krásavica. A keby idem aj na dedinskú veselicu niekam, by ma všetci chlapci vyzvŕtali. No čo vám poviem, cítila som sa ako "správna, moderná žena"(tak to písali v tých článkoch). Jemne pokukujem po okolitých moderných ženách, že sa niečo priučím, odkukám. No veru nič ma neoslovovalo - hen teta v elegantnom, tam dievčinka s veľkým účesom, tvárou neidentifikovateľnej farby a opaskom ako mal Jurko Jánošík bez suknice, bez nohavíc. Tak som nič neodkukala. Až mi vbila do očí žiara nevídaného rázu. Osoba o dve hlavy vyššia a o tri čísla širšia, napasovaná do ružových legín veľkosti M (tú chabú handričku miesto trička nespomínajúc) valí sa to oproti mne na opätkoch, čo sa aj mne hlava zakrútila, keď som videla, aké sú vysoké. No nedalo mi. Moja dedinská a detinská úprimnosť sa otvorene prejavili. Úsmevom (v iných prípadoch by som sa možno aj rozrehotala ale však som bola za modernú ženu a tej niečo takéto nesluší). Ružová osoba ten úsmev zaregistrovala asi nejakým radarom na slnečných okuliaroch a hneď sa ku mne dopotácala. Že na čom sa tak vyrehotúvam. Až vtedy som si uvedomila že som v strede námestia stála ako stĺp a civela na ňu s blbým úškrnom. No hádam to nejak uhladím svojím šarmom. Ale čo vám budem klamať. Šarm nepomohol. Ani modré oči. Ani psie oči. No možno by pomohol pancier od policajtov, ale ten som po ruke nemala. Za to ružová osoba mala po ruke moje líce. Otetovala ma svojimi piatimi prstami a prsteňmi. Jediné čo ma napadlo, zachovať duchaprítomnosť - vliezla som do prvého Japan shopu, kúpila číny a dvojo ponožiek. Od vtedy nečítam módne články, neusmievam sa po cudzích nebezpečne vyzerajúcich tetách, nechodím sama na nákupy. A už viac nechcem byť správna, moderná žena.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?